História

Torysa je spomedzi obcí ležiacich na hornom toku rieky Torysa považovaná za jednu z najstarších. Jestvovala už pred 13. storočím ako slovanská osada, sídlištné centrum občiny a jej počiatky evidentne siahajú do dávnych slovanských čias. Prvý najstarší, písomný záznam, ktorý môžeme pokladať za hodnoverný o obci Torysa je v listine z roku 1265, v ktorej sa uvádza, že spišský prepošt Mitimír z Bosny exkomunikoval toryského farára, lebo odoprel platiť cirkevnú daň tzv. "catedraticum" Spišskej Kapitule, kam farnosť Torysa ako sídlo cirkevného dištriktu administratívne patrila.

Obec svoje pomenovanie získala od rieky Torysa, ktorá prúdi obcou. Presný význam názvu "Torysa" nepoznáme, pochádza z predslovanských čias. Niektorí bádatelia názov Torysa odvodzujú od skýrtskeho „tor“ alebo od keltského „thor iza“- horská voda. Je nesporné, že naši predkovia ešte pred príchodom Maďarov nazývali rieku a obec Torysu tak ako my dnes. Listina z roku 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse.

Listina z r. 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse.
Strategicky dobrá poloha uprostred regiónu i križovatka ciest, ktoré sa tu stretli od Prešova, Spišskej Kapitule, Levoče i z údolia Popradu cez Šarišské Dravce, predurčili Torysu už v 13. storočí ako trhové mestečko. Súčasne sa stala centrom cirkevnej správy v tejto oblasti ako sídlo vicearchidiakonátu.

Do dejín obce významne zasahovala rieka Torysa. Prudký tok rieky sa v minulosti častokrát pričinil o to, že aj menšia povodeň veľmi často spôsobovala ohrozenie tunajších obcí, Torysu nevynímajúc. Písomne zachytené sú veľké povodne z roku 1670, kedy boli v oblasti zaznamenané veľké materiálne škody a len v samotnej Toryse bolo zničených vyše 20 domov. Ďalšie ničivé povodne nasledovali v rokoch 1673, 1716,1724,1748,1764,1837,1846 a 1867. 

Najnegatívnejšou udalosťou v dejinách obce bola povodeň v auguste roku 1813, ktorá okrem iného zničila aj kostol a kaštieľ s okolím. 

Pri tejto katastrofálnej povodni v noci z 24. na 25. augusta 1813 rieka dosiahla v oblasti Torysy neuveriteľnú výšku 4m. Obrovský dravý prúd vody z ľavého boku silne tlačený prítokom Dravčanky zmenil svoje koryto a nezadržateľne sa valil do obce. Vodný živel zmietol z cesty 32 domov aj so stajňami a inými hospodárskymi budovami a začal ohrozovať kostol a kaštieľ. Kostol neodolal náporu a v priebehu niekoľkých hodín sa zvalil. Jeho zrútené múry nestačili odraziť vodný príval od kaštieľa a naopak sa celou silou vrhol ku kaštieľu. Kaštieľ vodnému toku neodolal a o polnoci sa s veľkým rachotom zrútil. Okrem toho bol v obci zničený mlyn "na močiari", lehovar, stodoly a iné hospodárske budovy. Zahynulo 11 ľudí.

Silný prúd vody vyniesol z krypty truhly s mŕtvolami zemepánov a farárov. Mŕtve telá grófa Jozefa Tomáša Szirmayho a jeho manželky Anny sa našli pri Ďačovskom mlyne a boli uložené do krypty kostola v Šarišských Michaľanoch, o čom hovorí latinský nápis na mramorovej tabuli v stene po pravej strane oltára. Podľa bývalej farskej kroniky s vodou ohrozeného kostola sa podarilo zachrániť cibórium (veľký kalich), pacifikál (kríž), kalich a monštranciu.

Na výzvu Košického biskupa dal gróf Tomáš Szirmay v roku 1884 postaviť kostol na "vyššnom konci" na pravej strane, kde vedie cesta do Šarišských Draviec, aby ho už voda viac nevzala. Pozostatky grófa Tomáša Szirmaya ležia v tomto kostole. Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu.

Voda bola nielen zničujúca, ale aj pomocníkom. Z historických dokumentov sa dozvedáme o jej využití na výrobu papiera, keď poháňala výrobné zariadenia. Pohon bol na vrchnú vodu a prevodom z kolesa sa poháňali okrúhle kamene, ktoré drvili handry a staré papiere na kašu. Papiereň v Toryse vznikla v roku 1784 a zanikla v roku 1874. V jej tesnej blízkosti bol mlyn. Okrem toho boli ešte v obci tri mlyny.  Prvý z mlynov zanikol v roku 1905 a bol v lokalite "na rybníkoch". Druhý mlyn na hornom konci obce "pri kríži", zanikol okolo roku 1860.  Tretí mlyn bol údajne v lokalite "pri močiari" a bol znižený pri povodni v roku 1813. 

Štvrý mlyn sa zachoval ako budova dodnes. V roku 1905 bol zmodrenizovaný na tzv. valcový mlyn. Nachádza sa v lokalite "Za Markovec", ktorý je možný navštíviť a obhliadnúť si ho. 

V roku 2015 si naša obec pripomenula 750. výročie prvej písomnej zmienky  o obci Torysa. Pri tejto príložitosti bol v dňoch 12. - 14. júna 2015 pripravený pre všetkých občanov, rodákov a návštevníkov bohatý duchovný a kultúrny program.

Pamätihodnosti a pamiatky v obci

Kostol zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu z roku 1844. Pôvodný kostol s kaštieľom, ako aj značná časť sídla obce, bol zničený pri povodni v roku 1813.

Borhas (so vstupnou bránou) – bývalý sklad vína. Zostatok  kaštieľa, ktorý zničila povodeň v auguste v roku 1813.

Mlyn v obci Torysa, ktorý sa zachoval dodnes. Nachádza sa v lokalite "Za Markovec".

Fotografie z mlyna: obec/kultura/mlyn-v-obci-torysa/

Kaplnka sv. Cyrila a Metoda

    Kaplnka sv.Jána Nepomuckého

Mariánsky stĺp dala postaviť Rímskokatolícka cirkev, farnosť Torysa k 200. výročiu povodne, ktorá zastihla obec Torysa (august 1813).