História

Torysa je spomedzi obcí ležiacich na hornom toku rieky Torysa považovaná za jednu z najstarších. Jestvovala už pred 13. storočím ako slovanská osada, sídlištné centrum občiny a jej počiatky evidentne siahajú do dávnych slovanských čias. Prvý najstarší, písomný záznam, ktorý môžeme pokladať za hodnoverný o obci Torysa je v listine z roku 1265, v ktorej sa uvádza, že spišský prepošt Mitimír z Bosny exkomunikoval toryského farára, lebo odoprel platiť cirkevnú daň tzv. "catedraticum" Spišskej Kapitule, kam farnosť Torysa ako sídlo cirkevného dištriktu administratívne patrila.

Obec svoje pomenovanie získala od rieky Torysa, ktorá prúdi obcou. Presný význam názvu "Torysa" nepoznáme, pochádza z predslovanských čias. Niektorí bádatelia názov Torysa odvodzujú od skýrtskeho „tor“ alebo od keltského „thor iza“- horská voda. Je nesporné, že naši predkovia ešte pred príchodom Maďarov nazývali rieku a obec Torysu tak ako my dnes. Listina z roku 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse.

Listina z r. 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse.
Strategicky dobrá poloha uprostred regiónu i križovatka ciest, ktoré sa tu stretli od Prešova, Spišskej Kapitule, Levoče i z údolia Popradu cez Šarišské Dravce, predurčili Torysu už v 13. storočí ako trhové mestečko. Súčasne sa stala centrom cirkevnej správy v tejto oblasti ako sídlo vicearchidiakonátu.

Do dejín obce významne zasahovala rieka Torysa. Prudký tok rieky sa v minulosti častokrát pričinil o to, že aj menšia povodeň veľmi často spôsobovala ohrozenie tunajších obcí, Torysu nevynímajúc. Písomne zachytené sú veľké povodne z roku 1670, kedy boli v oblasti zaznamenané veľké materiálne škody a len v samotnej Toryse bolo zničených vyše 20 domov. Ďalšie ničivé povodne nasledovali v rokoch 1673, 1716,1724,1748,1764,1837,1846 a 1867. 

Najnegatívnejšou udalosťou v dejinách obce bola povodeň v auguste roku 1813, ktorá okrem iného zničila aj kostol a kaštieľ s okolím. 

Pri tejto katastrofálnej povodni v noci z 24. na 25. augusta 1813, bol starý kostol úplne zničený.
Pri mohutnom nápore vôd zrútila sa veža a postupne celý kostol. Silný prúd vody vyniesol z krypty truhly s mŕtvolami zemepánov a farárov. Mŕtve telá grófa Jozefa Tomáša Szirmayho a jeho manželky Anny sa našli pri Ďačovskom mlyne a boli uložené do krypty kostola v Šarišských Michaľanoch, o čom hovorí latinský nápis na mramorovej tabuli v stene po pravej strane oltára. Podľa bývalej farskej kroniky s vodou ohrozeného kostola sa podarilo zachrániť cibórium (veľký kalich), pacifikál (kríž), kalich a monštranciu.

Na výzvu Košického biskupa dal gróf Tomáš Szirmay v roku 1884 postaviť kostol na "vyššnom konci" na pravej strane, kde vedie cesta do Šarišských Draviec, aby ho už voda viac nevzala. Pozostatky grófa Tomáša Szirmaya ležia v tomto kostole. Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu.

V stredoveku nadobudla postupne obec Torysa charakter administratívneho a cirkevného centra horného Šariša. Vyvíjala sa ako trhové mestečko s jarmočným právom. V novoveku sa postavenie postupne stratilo a to vplyvom niekoľkých faktorov najmä kvôli razantnejšiemu rastu iných sídel v okolí.

V roku 2015 si naša obec pripomenula 750. výročie prvej písomnej zmienky  o obci Torysa. Pri tejto príložitosti bol v dňoch 12. - 14. júna 2015 pripravený pre všetkých občanov, rodákov a návštevníkov bohatý duchovný a kultúrny program.