Symboly

Erb obce Torysa

Podľa najnovších historických výskumov bola Torysa založená na domácom zvykovom práve, a ako osada mohla existovať už v období Veľkej Moravy. Kostol zasvätený Panne Márii tu stál už v r. 1270. Kedže už v tomto období sa toryský farár stal vicearchidiakonom toryského dištriktu Torysa musela byť už aj v 12 storočí najvýznamnejším sídliskom na hornej Toryse. V obec prerástla niekedy začiatkom druhej polovice 13. storočia. V týchto rokoch sa však dostala do šľachtického majetku. I keď bola strediskom panstva Torysa, v zemepanskej závislosti zotrvala dlhé ďalšie storočia. V stredoveku stál v chotári obce i hrad. Torysa bola určitý čas i privilegovaným mestečkom. Táto stránka historického vývinu obce však nie je dostatočne preskúmaná.

Všetky uvedené poznatky nasvedčujú tomu, že v obci sa veľmi včas prihlásila potreba organizovanej správy a v tej súvislosti aj vznik obecného symbolu. Žiaľ, doposiaľ je objevený znak obce až z r. 1787. Rok vzniku erbového pečatidla je vrytý priamo v kruhopise, krorý znie: SIGILUM:PO (ssessionis): TARCZA:1787. Jeho odtlačky sme našli na dokumentoch z r. 1867-1879.

Obecný znak vyrytý v strede pečatného poľa je doslova prekvapujúci. Na pažiti stojí muž, ktorý v pravej ruke pred sebou nesie obrovskú dymiacu fajku. Ľavú ruku má zohnutú vbok. Význam tohto symbolu nevieme zatiaľ vysvetliť. Nesúvisí so zamestnaním obyvateľstva. O torysanoch sa totiž uvádza , že sa živili poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, povozníctvom a obchodom s obilím. V 18. storočí - v dobe používania tohto symbolu- v obci jestvoval soľný úrad a papiereň. Ani jedna z týchto činností nesúvisí s fajčiarom, ktorý je historickým symbolom obce. Azda v  budúcich výskumoch sa podarí vysvetliť pôvod tohto nezvyklého znaku.

Je nesporné, že symbol Torysy je jedinečný nielen na Slovensku, ale aj v celoeuropskom meradle. Preto si zasluhuje obnovu i publicitu.

Za erb Torysy sa teda považuje červený štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí strieborno (bielo) odetý muž. Má zlaté (žlté) vlasy a v pravej ruke nesie zlatú (žltú) fajku, z ktorej sa valí strieborný (biely) dym.

Zdroj: VYSOCKÝ, Bartolomej. 2005. Z dejín obce Torysa. Prešov: FIREAL. 2005. 138 s. ISBN 80-969366-0-3

Vlajka obce Torysa

Obecná vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov žltého, červeného bieleho, zeleného a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu. Obec je doložená z roku 1265 ako Tharcza, neskôr ako Tarcha (1270), Tarcha utraque (1370), Tharcha et altera Tharcha (1374), Kistharcha (1408), Torisa (1773), Torysa (1808); maďarsky Tárca. Obec sa spomína v roku 1270 ako farnosť patriaca spišskému prepošstvu. Vlastnili ju gróf spišských Sasov Detrík, od roku 1274 Berzeviczyovci. V 13. storočí bola strediskom panstva Torysa, ku ktorému patrili obce: Bajerovce, Blažov, Brezovica, Brezovička, Krásna Lúka, Nižný Slavkov, Oľšov, Poloma, Šarišské Dravce, Tichý Potok, Vislanka, Vysoká. V stredoveku v chotári stál hrad. V roku 1427 vlastnili v obci 17 port Berzeviczyovci, 22 port Perényovci. Od 14. – 16. storočia sa užívalo rozdelenie Malá Torysa, Nižná Torysa. Zemepáni boli 16. storočia Péchyovci, Dessewffyovci, od 18. storočia Szirmayovci.